Brunette To Blonde

25. januára 2015

Ahojte kočky! :)
Po dlhšom rozhodovaní a rozmýšľaní, či by vás niečo také mohlo vôbec zaujímať, som sa rozhodla dnešný článok venovať mojej ceste od brunetky k blondínke a tiež tomu, či som sa rozhodla pri blond farbe zostať, alebo nie.

Takže, aby som nejako začala, pôvodná farba mojich vlasov je klasicky hnedá, ktorá sa ale postupne začala meniť na takú zvláštne popolavú, ktorá sa mi vôbec nepáčila a preto som si vlasy prvý krát prefarbila niekedy v druháku na strednej a to ryšavým odtieňom, ktorý chytal vždy na červeno. Po istom čase ma táto farba omrzela a nechala som si vlasy zmelírovať na blond, čo mi tiež dlho nevydržalo a začala som sa nechávať farbiť odtieňom Mocca od značky Matrix. Pri tejto farbe som vydržala najdlhšie, cítila som sa s ňou dobre a istý čas mi nesmierne vyhovovala. No potom, na konci strednej, sa v mojom vnútornom živote odohrali isté zmeny, ktoré sa museli niekde odraziť. A kde inde, než na zovňajšku. A tak sa začala moja cesta. Jednoducho som sa potrebovala odosobniť od toho človeka, ktorý sa na mňa denne díval zo zrkadla...


Prvým krokom bolo melírovanie peroxidom, ktoré sa na vlasoch parádne podpísalo a v prvom momente som svoje rozhodnutie naozaj parádne oľutovala, no stačilo trošku intenzívnej starostlivosti a všetko bolo OK. Asi po dvoch týždňoch bolo nutné stiahnuť farbu peroxidom zo všetkých vlasov a následne ich nafarbiť blond farbou. Pramene, ktoré boli predtým melírované samozrejme po druhej aplikácii chytili dokonalý odtieň, tie ostatné boli o niečo tmavšie a tak mi na vlasoch vzniklo to, po čom som túžila - bola som blondína. Chvíľu mi trvalo, než som si zvykla na ten nový vzhľad a tak celkovo, no bola som nesmierne spokojná. Nejako som nevidela dôvod toho, aby som rozmýšľala o ďalšej zmene a aspo§ som zistila, že prefarbiť tmavé vlasy na blond nie je až tak ťažký úkon a že to jednoducho vyžaduje len šikovnú kaderníčku, ktorej naozaj dôverujete.
Pri treťom farbení sa žiadne veľké zmeny neodohrávali, pretože v tejto fáze to už vyzeralo len tak, že sa peroxidom odfarbili odrastené korienky (ak má niekto citlivú pokožku hlavy ako ja, je treba sa pripraviť na najhoršie a tým myslím svrbenie pri farbení, šupinky a menšiu bolesť pokožky po ňom) a na celé vlasy sa aplikoval "farbiaci" šampón. Po tomto kroku som dosiahla svoj najideálnejší ideál a zároveň aj vrchol toho celého.


Odvtedy som bola na farbení ešte raz, keď som si dala dofarbiť trojcentimetrové odrasty a doplniť svetlo hnedé/medné pramienky, aby mi odtieň aj naďalej sedel s clip-in vlasmi a nastalo u mňa obdobie sebereflexie, počas ktorého som si uvedomila a sama pred sebou priznala, že nech by som si vlasy zmenila akokoľvek, prvotný dôvod tej zmeny tým nezmizne a celým týmto procesom som nenašla svoju novú stránku ale skôr potlačila tú pôvodnú a to je niečo, čo sa mi vonkoncom nepáči.
Beriem to ako skvelú skúsenosť, ako súčasť sebapoznávania a súčasť procesu, ale aj tak som sa rozhodla, že sa skôr či neskôr vrátim k pôvodnej farbe.

A čo bolo teda zámerom tohto článku? Ak by ste sa rozhodli pre nejakú zmenu tohoto typu alebo akúkoľvek inú, určite je to správne rozhodnutie. Nezabúdajte, že môžete byť všetkým, čím byť chcete. No prosím vás o jednu vec - za žiadnych okolností sa nesnažte potlačiť svoju prirodzenosť, len ju nájdite v sebe a nechajte ju vyjsť na povrch. Nech je akákoľvek... vôbec sa totiž nemusí týkať farby vlasov! 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý komentár ♥

 
FREE BLOGGER TEMPLATE BY DESIGNER BLOGS