in my view • Hormonálna antikoncepcia

6. februára 2014

Mala som pätnásť rokov. Volala sa Sunya. Skončilo to po mesiaci s príšernými depresiami a najhnusnejšími myšlienkami a pocitmi aké je snáď možné mať. Vravela som, že už nikdy viac...


Mala som sedemnásť rokov. Chcela som mať "pokoj", krajšiu pleť, pravidelný cyklus, možnosť ho kedykoľvek posunúť alebo proste... odložiť. Volala sa Belara. Vydržalo nám to rok, mesiac a tri dni. Než sme si spolu začali, mala som strach, pretože som o nej čítala samé hororové príbehy. Že príde, zničí všetko, čo môže a je lepšie sa na ňu vykašlať skôr, ako sa na vás kvôli nej vykašle vlastné telo.


Avšak, premohla som sa. A napočudovanie sme spolu vychádzali celkom dobre. Až na malé meškanie prvý mesiac nášho spolunažívania mi nerobila problémy a zdalo sa mi, že to bude ideálny vzťah. Že možno nadomnou sa zmiluje a vydrží nám to.
Bože, ako strašne som sa mýlila. Všetky tie zdravotné problémy som prisudzovala chudákovi jedlu, vzduchu, chudinke škole - a nechcela som pripustiť, že by ma zradila moja verná spoločníčka. Po nejakom čase to ale začalo byť podozrivé.
Rapídne sa mi zhoršil stav nechtov - a ja som hľadala chybu v zlej starostlivosti. Pleť, ktorú mi najprv premenila na TAKMER bezchybnú (až na rozšírené póry, s nimi však ona nič spraviť nedokázala), mi zrazu začali zdobiť červený trpaslíci - a ja som hľadala chybu v kozmetike. Vlasy mi akosi nechceli rásť do dĺžky - hľadala som chybu v jedle. Mala som tráviace problémy - chybou bolo opäť jedlo. Chytala ma žravá - kedykoľvek, kdekoľvek, stále. Točievala sa mi hlava, a vieme, ako to vyvrcholilo na stužkovej - chyba bola v zlom vzduchu, nevyvetranej miestnosti, v tlaku. Mala som stále hnusnú náladu, bola som nevrlá, nepríjemná, ľahko nahnevaná, kričala som na všetkých a za všetko (a všetkým sa teraz ospravedlňujem) - samozrejme, mohol za to stres, nevyspanosť, počasie, pondelok, streda, nedeľa, vesmírny výskum NASA a globálne oteplovanie.
Nikdy nebola na vine ona. Veď ona robila môj život ľahším.


Zvláštne, že mi pomáhala paradoxne cez tých 7 dní, čo so mnou nebola. Zvláštne, že keď sa po siedmych dňoch vrátila, každý večer mi bolo zle od žalúdka, krútila sa mi hlava, vracala som, oblievalo ma teplo a následne ma triasla zima (a niekedy aj naopak). Zvláštne že náš tretí spoločný novembrový deň celé toto nastalo už aj ráno.
Jednoducho sa nedalo nič robiť - musela ísť. Z mojej strany naša rozlúčka nebola vôbec ťažká. O jej stranu som sa nestarala.
Otázky, ktoré som mala, som ešte ten deň vyriešila s MUDr. Gynekológom. A začala som akýsi zvláštny "nový život".


Kúpila som si čaj s alchemilkou na úpravu cyklu (veď keby náhodou), žalúdočný čaj na úpravu žalúdka a výživový doplnok Vápnik, Horčík, Zinok na úpravu toho ostatného. A držala som si palce, aby jej odchod nenarobil ešte väčšie problémy, než jej prítomnosť...


***

Tri dní po tom, ako som ju s úsmevom na tvári vykopla zo svojeho života ma navštívilo trojdňové červené obdobie, ktoré tak ako prišlo, aj odišlo.
Čo sa týka ďalších zmien, po jej odchode som sa začala cítiť skvelo. Prestalo mi byť zle, vnútorná nepohoda a nervozita sa tiež kamsi vytratila. Zostala som síce trošku precitlivenejšia a viac plačem pri filmoch - ale komu to vadí? :P Začala sa mi viac mastiť pokožka (hlavne čelo) a vlasy a opäť prišli príznaky PMS a nejaké tie vyrážky na dekolte, ramenách i tvári - čo však nie je nič, čo by nevyriešila vhodná starostlivosť.
No a čo sa týka príchodu najočakávanejších dní - na čo som bola ja osobne najviac zvedavá - tie sa bez nejakých väčších problémov dostavili s päťdňovým meškaním, aj keď to stále ešte neznamená, že nasledujúci krát sa napríklad nedostavia.


Samozrejme, že tento článok netreba brať ako nejaké odporúčanie, ani presviedčanie, aby ste hneď prestali užívať antikoncepciu - rozhodnutie je, samozrejme, na vás. Ja som sa len chcela s vami podeliť a možno niektorej z vás pomôcť pri rozhodovaní.
Dnes už viem, po všetkých prečítaných článkoch a diskusiách, že ja som - zatiaľ - na tom ešte veľmi dobre a svoje rozhodnutie jednoznačne neľutujem.

PS: Ak dovolíte, o pár mesiacov, by som sa s vami rada opäť podelila zo zvyškom zmien, pretože po dlhšom čase môžem ľahšie bilancovať :)

A vy? Užívate, neužívate? Aký je váš názor na túto problematiku?

Zdroj obrázkov: google.sk & ja

12 komentárov:

  1. ja neodsudzujem lieky, ani HAK za to, čo robia. nežiaduce účinky sú bohužiaľ vždy a všade. avšak v prípade antikoncepcie je si treba uvedomiť (a je treba, aby lekár varoval užívateľky!!!!), že tie nežiaduce účinky za to nestoja (je jasné, že v prípade život-zachraňujúcich liekov by sa im to odpustilo, ale tu nie).
    odsuzujem lekárov, ktorí predpisujú HAK ako na bežiacom páse bez potrebných vyšetrení. neberie sa ohľad na ochorenia pečene, kŕčové žily, zrážanlivosť krvi...potom čítame o "vražedných tabletkách", pričom chyba je inde- zvýšená zrážanlivosť krvi a upchatie cievy a následná smrť...
    odsudzujem dievčatá, ktoré kašlú na varovania- nefajčite, nepite. v lepšom prípade prídu o pečeň, v horšom im nikotín len zvýši riziko tromboembólie...
    mohla by som pokračovať. sama som ich brala. yadine. 1,5 roka. precitlivenosť, nervozita, hádky, zadržiavanie vody, napnutá pokožka až na prasknutie mi fakt nestáli za tú čistú pleť a znížené vypadávanie vlasov. a o ďalších nežiaducich účinkoch radšej pomlčím :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. niet čo dodať. Možno len, že veľkým problémom je podľa mňa práve ten prístup lekárov, že predpisujú a nevyšetrujú a potom už ďalej neriešia... Je to smutné

      Odstrániť
  2. Pod článek se můžu naprosto podepsat. Belaru jsem brala rok a všimla jsem si změn nálad nebo přecitlivělosti, kdy mi občas bylo z ničeho nic do pláče, ač normálně mě nerozbrečel ani sebevětší doják (která mi bohužel zůstala do dneška). Před půl rokem už jsem si prostě nenechala napsat další balení a cítím se líp, hlavně první tři měsíce jsem se cítila úplně jinak. Zas na druhou stranu, byla to určitá jistota a jiné možnosti nejsou tak "komfortní". Celkově ale nelituji.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. S tým komfortom je to síce pravda, ale ozaj to za ten risk nestojí. Pritom, keď si vezmeš, že Belara by sa snáď už ani nemala predávať, pretože je zastaralá a obsahuje zbytočne veľké množstvo hormónov :/

      Odstrániť
  3. ja som takéto problémy nemala,ale tiež som dospela k názoru,že to je príliš velký bordel,ktorý brať nemusím.na ha je najhoršie to,že nie je vidieť aké škody pácha vnútri.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ved práve. A keď to človek zistí, mnohokrát už býva neskoro :(

      Odstrániť
  4. Super článek !! ... Já bych antinu nevzala do pusy :( Takové hnusy....co sem byla v nemocnici a viděla ty holky ochrnuté na půl těla...nikdy bych to nevzala!

    www.lucieglam.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Super článok! a úplne sa v ňom vidím, problémy s braním antiny a všetky tie možné "vedľajšie účinky" za to naozaj nestoja. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak to je naozaj pravda, že nestoja :)

      Odstrániť
  6. hmm ja zas nato nemozem povedat nic zle...nic sa na mne ani vo mne nezmenilo azda som zacala po rok a pol sem tam spinit...a rozmyslam o vysadeni po skole ked si najdem daku stabilnu pracu ;) :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak to si jedna z tých šťastných :)

      Odstrániť

Ďakujem za každý komentár ♥

 
FREE BLOGGER TEMPLATE BY DESIGNER BLOGS